Nela Pocisková v otvorenom rozhovore: Musím sa ešte veľa učiť
Akí muži sa točia okolo Nely? A ako je to s vilou, ktorú Pociskovci kúpili a idú ju vo veľkom prerábať?
Čakali ste, že sa stanete hviezdou Búrlivého vína?
Čo ste sa zbláznili? V žiadnom prípade sa necítim ako hviezda, hviezdy sú tam všetci. A všetkých nás teší, že to má divácky úspech. Som šťastná, že mi tvorcovia dali príležitosť a veľmi si vážim, že v tom projekte môžem účinkovať. Išla som do toho s tým, že bude nakrútených 30 dielov a že to bude iba taký menší seriál. Lenže u divákov to malo úspech a Búrlivé víno je už v hlavnom vysielacom čase. Z 30 dielov vzniklo 107 a padlo rozhodnutie, že sa bude nakrúcať aj ďalej.
Nie je to na váš vkus príliš sladké?
Možno aj áno, ale v prvom rade treba ctiť žáner. Vedela som, do čoho idem, Búrlivé víno je postavené na báze telenovely. Ale niektoré dejové linky sú tam naozaj veľmi pekne napísané... Cítim, že ľudia, ktorí to píšu, to robia dobre. Mňa normálne baví čítať si ten scenár po nociach. Samozrejme, nie je to Shakespeare, ale v rámci telenovely je to podľa mňa až veľmi dobré.
Verím, že vám sa to páči, ale odborníci na víno sa chytajú za hlavu, keď vidia, čo tam v niektorých scénach stvárate.
No, to beriem a v podstate majú pravdu. Na začiatku som netušila, že tam budú aj scény, ktoré budú vyžadovať takúto odbornú pripravenosť. Samozrejme, je to moja chyba – idem hrať vinárku, tak som si mala tieto veci naštudovať. Aj som sa snažila, ale nestačilo to. Na druhej strane som v 80 dieloch zatiaľ asi len dvakrát robila niečo, čo naozaj malo vyzerať odborne. Je to predsa len viac príbeh o vzťahoch. Čo sa týka textu, tak tam môžem len veriť scenáristom, že vedia presne, čo píšu.
Mali ste vy ako herci v tomto smere nejaký prípravný vinársky kurz?
Práve, že nemali. A preto som pri niektorých tých scénach, ktoré sú už nakrútené, vyzerala ako trúbka. Ale na druhej strane je pravda, že toto nie je dokument o vinároch, ale seriál o láske posadený do vinárskeho prostredia!
Tiež sa kritika ušla vašim romantickým kvietkovaným kostýmom.
Pozrite, ja som Nela Pocisková a v tomto seriáli hrám Ninu Dolinskú. Každý z členov produkcie má svoju úlohu a takisto je tam kostymérka, ktorá má na starosti kostýmy a má nejakú predstavu. Samozrejme, že sa ľudia sťažujú, ako môžem chodiť do viníc v sukni, a že vo vinárstve je zima, ale preboha, opäť sme pri žánri! Je to telenovela! To znamená, že všetko je trochu odľahčené. Čo má oblečené Nina Dolinská, nie je v mojej kompetencii, napriek tomu sa mi všetko to, čo nosím, veľmi páči. Samozrejme, že v normálnom živote by som si do viníc zobrala gumáky a otrhané tepláky alebo nohavice.
Televízia si vás na ďalšiu sezónu poistila exkluzívnou zmluvou, herectvu sa teda venujete viac ako muzikálom a spevu?
Paradoxne si finančne nepolepším, pretože oveľa výhodnejšie by bolo pre mňa spievať na akciách, o čo je veľký záujem. Je to platené omnoho lepšie ako televízia a hlavne divadlo, ale peniaze nie sú všetko. Aj keď musím odmietať kvôli divadlu a televízii
finančne lukratívne ponuky, divadla sa nemienim vzdať. A televízia mi dala šancu, ktorú si vážim - Markíze musím garantovať, že im budem 14 dní k dispozícii. Musela som, bohužiaľ, odmietnuť nádhernú činohernú rolu v Nitre, ruskú klasiku. Ale popri Búrlivom víne by som sa tomu nemohla venovať tak, ako by sme ja a ten titul potrebovali. A tiež si myslím, že moja momentálne prílišná medializácia by tomu predstaveniu uškodila.
Búrlivé víno je romantický seriál, vy ste nezadaná, ako vnímate tie mužské energie na pľaci?
Budete sa čudovať, ale na pľaci necítim mužskú energiu, ale cítim tam hereckú energiu. Od štrnástich rokov hrám v divadle s hereckými partnermi, hráme ľúbostné scény, konflikty… takže jediné, čo tam funguje, je kvalita hereckej energie.
No a teda ste sama alebo nie?
Stále platí ako doteraz – moje súkromie si nechám pre seba.
Váš vzťah s choreografom a režisérom Jánom Ďurovčíkom bol dosť na očiach. Boja sa vás muži vo vašom veku preto, že ste chodili s mužom starším o 20 rokov, ktorý je navyše úspešný?
Ten rešpekt tam je, ale nemá nič spoločné s partnerom starším o 20 rokov! Jano tak nevyzerá a ani sa tak nespráva. Ale hlavne, ten rešpekt vyplýva z niečoho úplne iného a ak je niekto trošku inteligentný, tak mu to určite dôjde, ale ja o tom rozprávať nebudem.
Svoj vzťah ste dlhšie tajili a rovnako potom aj rozchod. Prečo ste sa vlastne rozišli? Kto prišiel s tým, že je koniec?
Ani ja jemu, ani on mne také nič nepovedal. Len to tak vyšlo, cítili sme to, stalo sa to... Neviem to vysvetliť. Keby ľudia vedeli, pod akým tlakom bol náš vzťah, pochopili by, prečo niekto niečo tají. Veď my sme sa nemohli ani tak obyčajne pohádať alebo trucovať, hneď by napísali, že sme sa rozišli. Preto sme sa snažili dávať o sebe čo najmenej vedieť, je to prirodzená ochrana. A hlavne, je to všetko len a len naša vec a svojím súkromím nechceme otravovať verejnosť.
Bol v tom niekto tretí?
Nie.
Bolo ťažké zostať spolu pracovať aj potom, keď ste sa rozišli?
Nie je to ľahké, nie je mi ľahostajný. Na premiére muzikálu Rómeo a Júlia som si aj poplakala, ale tam sa zišlo viacero faktorov dokopy. Boli tam emočne vypäté scény, krásna hudba, bola to premiéra a bol tam jeden dôležitý človek... Prežili sme spolu časť života, slzy nám vtedy tiekli spoločne. Ale mám pocit, že náš vzťah je teraz lepší ako predtým, už tam nie je to napätie...
Cítite sa teda voľnejšia? Už nad vami nemá taký dohľad?
Nikdy som sa necítila zviazaná. Jano bol radca, ale rozhodovala som sa sama. On ani nechcel za mňa rozhodovať a viedol ma, aby som ja sama zvažovala za aj proti. Ale ak hrám v jeho hre, tam to je iné. Tam sa všetci radi dáme unášať jeho talentom, Feldek o ňom na tlačovke povedal, že je geniálny... Tak prečo sa ním nedať uniesť?
Už sa aj písalo, že po rozchode vám musel pomáhať psychológ.
To je blud! Raz v živote som bola v Centre alternatívnej medicíny a pani, u ktorej som bola, má na míle od psychológa. Poradila mi to Adela, ktorej som sa zmienila, že by som chcela chodiť na jogu. Zaujímam sa o duchovný rozvoj. Keby som chodila naozaj k psychológovi, tak by som nemala problém o tom hovoriť, veď dnes je to, ako keď idete k zubárovi. Lenže ja k psychológovi skutočne nechodím, nemám psychické problémy.
Ste mladá, úspešná, dobre zarábate. Ako je to s tým domom za 550 000 eur, ktorý ste vraj kúpili rodičom?
Ďalší blud! K tomu poviem asi toľkoto: Moji rodičia nie sú milionári, majú normálnu prácu a makajú ako fretky. Viackrát sme mali obdobie, že sme na tom finančne neboli dobre, ale rodičia nikdy neboli odkázaní na to, čo som ja zarobila. Ja mojich rodičov neživím, ani som im nekúpila ten dom. Kto si myslí, že by som na také niečo zarobila, je úplne mimo.
Zarábate však azda dosť. Na čo míňate, keď aj tak stále bývate s rodičmi?
Od 15-ich rokov si platím väčšinu vecí sama, telefón, oblečenie... Väčšinu z toho, čo zarobím, si šetrím, odkladám si. Nie som boháčka, ale netvrdím, že nemám peniaze.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára